Úvod... Kresby. Básne.. Bledne redne skorá ranná doba bronzová rozlieva sa šepkajúci hoboj zvetrávania a z popola ešte žiaria klarinety ktoré vysvetľujú noc – opodiaľ ustupuje vypäté zviera a vlečie za sebou pofŕkané umierajúce violončelo a potom – hoci stláčajú tepny priamo v krku utiahnuté husle nedokážu zastaviť krvácanie vo večnom spánku oddychuje trúbka Páli gitaristka horúca na poludnie horúca – tá uriekne – očarujúca a takmer sypká tá ktorá brnká dookola bledé akordy a okrem prstov ničím nechveje ničím okrem prstov nechveje Na súmraku búšia búšia bubnujú – čoraz dlhšími ramenami vytriasajú mäso na rukách – potápajú prsty do blán – do uší kvília - do noci a kŕmia sa ozvenami Sú hrubí rýchli sú kosé rozoklané do pahreby na prstoch – ramená priložia ďalšími rukami prudkí pletení blčia stekajú bozkami v červených vreteniciach v korbáčikoch na špičkách jazykov splazia sa domov vlastnými ústami Späť... Ďalej.. Viac...